Môj život telenovela

Ahojte,

tak a som späť po menšej pauzičke. Potrebovala som trocha vypnúť a mala som toho proste dosť. Ale konečne mám chuť aj na blog a hlavne čas :).

Takže začnem najprv tým. Nezdá sa vám niekedy, že váš život je ako z telenovely? Lebo mne sa to akože stáva dosť často.

No dám vám príklad z bežného života, taký, ktorý sa stal určite aj vám. 

Zdá sa to byť v pohode deň, všetko klape, v škole pohodka a potom prídeš domov, ideš za svojím chalanom, cestou ho vidíš s nejakou druhou a BUM! Čo spravíš? Otočíš sa a utekáš domov, chalan uteká za tebou, ak si ťa všimne :D, trepe, že to bola iba kamarátka, ty reveš, robíš scény, on to nechápe, ospravedlňuje sa a za hodku je všetko opäť v pohode (alebo ani nie je).

Čo som týmto chcela vlastne povedať?

No iba to, že si čím ďalej všímam, že robíme unáhlené rozhodnutia a závery, väčšinou hovoríme to, čo by sme ani nemuseli a samy sebe niekedy kazíme náladu a život.

Čo z toho vyplýva?

Nabudúce, keď uvidíš chalana s druhou babou, prídi za ňou a hneď jej jednu treskni a nerob okolo toho kašu.... Robím si srandu :D. 

Takže ešte raz, počúvnite si názore, snažte sa riešiť konflikty v pokoji a berte to tak, že každý môže robiť chyby. Aj tak za chvíľu väčšinou ľutujeme, čo sme povedali a vravíme si, že by sme to už urobili inak. Ono je to ťažké nevybuchnúť hneď, ale niekedy je lepšie si rozmyslieť a potom konať.

Asi jedine iba s chladnou hlavou a kilami ľadu v kabelke (aby sme si ju stihli hneď schladiť) sa dá vyhnúť scénam ako zo Sladkej Lucie.

Lufinka